Pietní akce Krasňany a Varín 2024

Členové KČP Olomouckého kraje se, podobně jako předešlé roky, zúčastnili v sobotu 7. 9. 2024 piety na boje v okolí slovenské obce Krasňany proti ukrajinským banderovcům a zejména vzpomínky při památníku ZNB v obci Varín, připomínající boje proti banderovským sotním. Zájezd mikrobusem organizovali členové z organizace se Svatého Kopečka včele s Mgr.Kohoutovou a dr.Milanem Richterem-čestným předsedou NR KČP. Připojil jsem se k nim spolu s Věrou Horákovou, samostatně autem jela Adéla Valentová se členy její rodiny. Po cestě jsme vzali čest památce partyzánům u památníku na Makově i když jsme nepochopili, proč tam visí vedle našich vlajek také vlajka Ukrajiny, to nechápali ani motorkáři ze severu Čech, dr.Richter jim provedl krátké seznámení s tím, co pomník představuje.

Počasí nám přálo, v Krasňanech nás uvítala starostka obce a velice chutné občerstvení u hasičů ve zbrojnici. Také nás přivítala asi stovka účastníků , mezi nimi členové KČP ze Slovenska, autobusový zájezd z Prahy , členové předsednictva KSS a další.

Hlavní projev měl Ing.Milan Pova, podpředseda ÚV KSS, krátce starostka obce a další. Zazněly hymny, pokládání věnců.

Organizovaně jsme se přesunuli do Varína, kde se vše opakovalo podobně jako v Krasňanech, pokládání věnců, hymny, projevy-hlavní měla podpredsednička ÚV KSS dr.Viera Klimentová, opět výborný, dále o okolnostech spojených s tímto místem promluvil zajímavě i dr.Richter.

Přesunuli jsme se na Zvonicu pod hradem Strečno k památníku francouzských partyzánů. Podobně jako v loňském roce měl vynikající projev zpatra předseda ÚV KSS s.Hrdlička. Po kladení věnců a kytic zazněly hymny, včetně Francouzské.

Vše bylo velice důstojné, přálo krásné prostředí i okolní překrásná příroda.

Odjeli jsme domů spokojeni, navečeřeli jsme se na Bečvě.

Více nebudu popisovat, přiložím fotografie a oba projevy s.Klimentové i s.Povy.

Ing.Karel Šimek, Olomouc

Proslov Krasňany

Vážení hostia, priatelia, súdružky a súdruhovia,

ako každoročne, tak aj tohoto roku sme sa zišli tu, pred pamätníkom strážmajstra ZNB Ladislava Patočku, aby sme si opäť pripomenuli nezlomnú odvahu a hrdinstvo všetkých tých, ktorí ho preukázali na Slovensku v boji proti fašistickým banderovským hordám. Prianím a túžbou tých ktorí padli aj tých kto prežili určite bolo už nikdy v budúcnu nedopustiť, aby sa krvavé banderovské vyčíňanie opakovalo. Od toho času sme viac ako 70 rokov žili v relatívnom kľude a pokoji. V súčasnosti však už niekoľko rokov naberajú na sile, za výdatnej pomoci a podpory kolektívneho Západu pohrobkovia a indivíduá, ktorí sa nepokryte hlásia k neblahému dedičstvu Banderu, Šucheviča, príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády a nacistov. V európskom, ale aj našom - slovenskom politickom a spoločenskom popredí sa po roku 1989 objavili jedinci, ktorí akoby stratili pud sebazáchovy, historickú pamäť a svedomie. Zato oplývajú servilnosťou najmä voči svojim zaoceánskym kurátorom a cynizmom a prezieravosťou voči občanom. Z ich slovníka sa dávno vytratili pojmy ako úcta, rešpekt, spravodlivosť alebo humanita. Je pre nich nemysliteľné uctiť si pamiatku tých, čo sa tešili z povojnového mierového života, ale ktorí si museli opäť obliecť uniformu a znovu so zbraňou v ruke bojovať proti banderovským zločincom. Okrem nás čo tu sme, si dnes už málokto spomenie na hrdinov - Ladislava Patočku, Jozefa Klicperu alebo Jozefa Vilhána, ktorý zahynul tu neďaleko v Terchovej. Jozef Vilhán mal pamätník, ktorý svojpomocne postavili príslušníci OO VB v Terchovej. Teraz je zničený a jeho bronzová súčasť bola ukradnutá.

Priatelia,

dnes je bohužiaľ až príliš očividné a krajne znepokojivé, ako sa banderovský mor znovu vynára na svet. V tej súvislosti susedná Ukrajina hľadala svoju identitu potom, čo získala nezávislosť a založila túto identitu na tých, ktorí spolupracovali s Adolfom Hitlerom. V dôsledku krvavého štátneho prevratu financovaného a organizovaného kolektívnym Západom tam boli znovu dosadení k moci nacistickí banderovci, ako keby nijaký Norimberk nikdy nebol! A tak ako v päťdesiatych rokoch tu na Slovensku je aj dnes ich krutosť a zúrivosť zameraná predovšetkým proti svojim ruskojazyčným spoluobčanom a komunistom, ako dokazuje krvavý fašistický masaker 2. mája 2014 v dome odborov v Odese, celoplošný zákaz činnosti komunistickej strany Ukrajiny alebo osem rokov ozbrojeného teroru proti ruskojazyčným obyvateľom Ukrajiny predovšetkým na juhovýchode krajiny. Smutným faktom však ale je, že tento banderovský režim na Ukrajine bol nielen vzkriesený, ale bol a je aj politicky, vojensky a inak materiálne podporovaný nadnárodnými účelovými štruktúrami, ktorých je momentálne Slovensko súčasťou – tzv. Európskou úniou a NATOm.

V tej súvislosti možno konštatovať, že KSS nezaznamenáva žiadne podstatné zmeny v porovnaní postoja minulej a súčasnej slovenskej vlády SR k podpore aktuálneho kyjevského banderovského režimu. Sankčné protiruské balíčky sú tu naďalej ochotne uplatňované, na východe našej krajiny sa naďalej veselo opravuje poškodená ukrajinská vojenská technika a vojenská munícia aj v súčasnosti bez akýchkoľvek prekážok prúdi zo Slovenska banderovcom na Ukrajinu.

KSS je však pevne presvedčená o nevyhnutnosti opätovného a definitívneho potlačenia súčasných pokusov o oživenie banderizmu a nacizmu na Ukrajine a obnovenia historickej jednoty Rusov a Ukrajincov. Súčasné obdobie je veľmi ťažké v dejinách obidvoch národov, pričom Rusko prijíma opatrenia, ktoré je nútené urobiť, aby zaistilo obidvom budúcnosť. V každom prípade, až to pominie, obidva národy obnovia komunikáciu. A z historického hľadiska sa to stane pomerne rýchlo.

Priatelia,

prišli sme sem dnes nielen preto aby sme nezabudli, ale aj preto aby sme vyjadrili presvedčenie, že obeť našich chlapcov v boji proti banderovským nacistom nebola márna a ich hrdinský počin spred 70 rokov je aj dnes stále živý a vysoko aktuálny. Všetkým patrí naša úcta a obdiv. Česť ich odkazu a pamiatke.

Proslov Varín

Vážení priatelia, vzácni hostia,

opäť sa stretávame na miestach, ktoré sú pamätné pre oba naše národy. Bratské národy Čechov a Slovákov.

Tu, pri soche príslušníka Zboru národnej bezpečnosti vo Varíne sa stretávame každoročne. Zdalo by sa, že po tak krátkom čase, ako je jeden rok sa budeme v príhovoroch už len opakovať. Chod historických udalostí, viažúcich sa na toto miesto je však vždy niečím aktuálny. Tak je tomu aj dnes.

Pred rokom (16. septembra) bolo pred parlamentnými voľbami. Po voľbách sa u nás na Slovensku zmenila vláda, V prezidentskom paláci sídli nový prezident a parlament ovládajú víťazi volieb. Zmenilo sa niečo ? Zmenilo. Nastúpila vláda sociálnej demokracie, vláda prispôsobovania sa vnútropolitickým, ale predovšetkým zahraničným podmienkam. Jasnou odpoveďou je Memorandum zahraničnej politiky, podľa ktorého je našou budúcnosťou pevné ukotvenie v štruktúrach Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

Kto vníma obsah, vidí nezmenenú podstatu. Zmenil sa len spôsob podsúvania reality občanom, starým osvedčeným spôsobom - dajme ľuďom zábavu a hry a ani si neuvedomia, že strácajú bezpečie a životnú istotu. Z Bruselu unikajú informácie, že sa pomaly napĺňa cieľ – Európa na báze federácie - s prezidentom, vládou, armádou. Znamenalo by to koniec našej štátnej suverenity, ktorú tak často doma deklarujú predstavitelia sociálnej demokracie.

Vážení priatelia,

pri našich stretnutiach si vždy pripomíname, čo sa na Slovensku a v Čechách dialo po skončení druhej svetovej vojny. Netušili sme, že dnes to už nebude o spomínaní preto, že história sa opakuje. Rozdiel je len v čase. Vojna u našich najbližších susedov je dôkazom, že sme odkaz a varovanie obetí nedocenili a nepoučili sme sa. Budúce generácie nám to neodpustia!

Neodpustia nám, že spíme na vavrínoch slobody, pokoja a mieru, že podceňujeme čoho je schopná túžba po pomste. Akoby sme si neuvedomovali realitu súčasnej doby, že žijeme v jednom chaose, vo vykorisťovateľskej, kapitalistickej spoločnosti a jasnej realite šialeného zbrojenia a otvoreného militarizmu.

Na území obidvoch našich krajín je dnes relatívny kľud. Nebombardujú nás, nepočuť hukot poplašných sirén. Ale za našou východnou hranicou, nie ďaleko na druhej strane sveta, zúri skutočná vojna. Vojna, ktorá cielene a plazivo preniká na územie Ruska. Nie Ukrajina, ale Rusko je cieľom vyvolaného konfliktu. Ukrajina je využitá len ako prostriedok a zámienka. A Slovensko? Skryte nás pripravujú na vojnu. Nečakane sa začína budovanie priestoru moderného vojenského komplexu nemocničného lazaretu – Bratislava – Banská Bystrica – Ružomberok – Prešov – Košice. Budovanie diaľnic a mostov, nových výrobných hál pre vojenskú muníciu. Nie sme my na to všetko príliš malou krajinou? Niet pochýb, že svet sa ocitá na prahu mohutného, ničivého vojenského konfliktu! A my, začleňujeme sa do jeho nárazovej zóny.

Historicky sa vraciame do obdobia tridsiatych rokov, kedy Československo bolo podhodené ako korisť nacistickému Nemecku. Dnes sú Čechy a Slovensko, začlenené do militantného, agresívneho a útočného Severoatlantického paktu, postavené proti Ruskej federácii ako nepriateľské krajiny? V roku 1938 to bola hanebná Mníchovská zrada, dnes je to Zmluva medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými a najnovšie aj Deklarácia o zahraničnej orientácii Slovenskej republiky. Zlyháva historická pamäť a vraciame sa k opakovanej hanebnej zrade.

Dovoľte mi malú retrospektívu .Nežije už veľa priamych účastníkov, pamätajúcich si na boje s banderovskými sotňami v rokoch 1945 – 1948. My, o niečo mladší vieme o nich len z rozprávania, alebo z historických dokumentov. Dovoľte mi v tejto súvislosti krátky historický exkurz. Stepan Bandera, nie nebudem o ňom veľa hovoriť . Bola by to nežiadúca propagácia. Ale v súvislosti s činnosťou banderovských sotní na území Československa ho však nemožno nespomenúť. Veď nesú jeho meno a na území dnešnej Ukrajiny mu stavajú pomníky. Vrcholom cynizmu je, že v roku 2010 prezident Viktor Juščenko Stepanovi Banderovi dokonca udelil posmrtný titul Hrdina Ukrajiny. Aj Ukrajincov tento krok rozdelil a titul bol neskôr zrušený. Na jednej strane stoja tí, ktorí ho uznávajú ako vodcu Organizácie ukrajinských nacionalistov a je pre nich hrdinom Ukrajiny.

Stepan Bandera - bol jedným z vodcov ukrajinského nacionalistického hnutia na západnej Ukrajine v rokoch 1941 – teda už od prepadnutia Sovietskeho zväzu fašistickým Nemeckom. Od začiatku vojny kolaboroval s Nemcami. Bol vyslovene nacionalistom, tvrdým antisemitistom a antikomunistom, a práve táto charakteristika zodpovedala vyčíňaniu banderovských sotní aj na našom území. Už na území miest Ukrajiny dochádzalo k vraždeniu Rusov, Poliakov, Židov a komunistov. Násilie páchali aj voči volyňským Čechom.

Banderovci spolu s fašistami plienili ľudské obydlia, rabovali, znásilňovali. Keď Červená armáda bila a hnala fašistov zo svojej krajiny utekali s Nemcami. Mnoho ich však na území Ukrajiny zostalo. Ostali ako nevyhubené korene zla. Tí, ktorí utekali sa snažili prebiť na Západ do Nemecka, pod ochranné krídla Američanov. Pri prechode našim územím zanechávali krvavé stopy. Jednou z nich sú aj Krasňany, kde dnes naša spomienková akcia začala. Takých miest ako Krasňany je na našom území, najmä na východnom Slovensku veľa – Zboj, Ulič, Nová Sedlica, Kolbasov. Najväčšie boje sa odohrali pri Vernári, Malužinej a tu v Krasňanoch. Tragicky skončil bol príslušníkov československej armády 5. augusta 1947, v horách pri Ľupčianskej Magure, južne od Partizánskej Ľupče. Pri prestrelke s "Burlakovou" sotňou Ukrajinskej povstaleckej armády padlo šesť vojakov a päť bolo ťažko zranených. Padlých pochovali v Ružomberku.

Historici dnes začínajú neslávne obdobie pôsobenia banderovských sotní skúmať. A skúmajú, nevyhnúc sa pri tom obchádzania základného princípu skúmania histórie - nie na základe objektivity a faktov, ale podľa svojho vlastného politického zmýšľania. Nuž teda Skúmajú a pôsobia. Pôsobia na základných, stredných a vysokých školách, vo vedeckých ústavoch vzdelávacích inštitúciách. Hovoria o takzvaných banderovcoch, hoci to banderovci boli. Hovoria, že to bolo NKVD kryjúce sa za banderovcov. Ospravedlňujú ich, že ich vyčíňanie bolo jedinou snahou prebiť sa cez naše územie na Západ. Jeden z historikov dokonca upozorňuje, že príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády boli vlastne v prvých povojnových rokoch štvancami bez domova a to do istej miery vysvetľuje ich konanie a dokonca ich aj ospravedlňuje. Nuž, je to asi tak, akoby sme o fašistoch, nacistoch hovorili ako o takzvaných a ich vyčíňanie ospravedlňovať tým, že chceli len viac priestoru pre svoju čistú árijskú rasu. Že fašisti a ich prisluhovači gardisti sa v horách len bránili pred partizánmi, že keby nebolo partizánov, nebolo by ani vyčíňania fašistov. Fakty v podobe pamätných tabúľ ako v Krasňach, ale aj v ďalších obciach v Čechách a na Slovensku sú svedectvom pravdy o tom, kto boli banderovci, ktorým za obeť padli desiatky členov Pohraničnej stráže a Zboru národnej bezpečnosti.

Na Ukrajine dnes zúri vojna. Je to vojna Severoatlantickej aliancie voči Ruskej federácii. O tom niet žiadnych pochýb. V roku 1918 čelilo Rusko štrnástim intervenčným vojskám. Dnes odoláva vojskám NATO a žiaľ Slovensko je medzi nimi. V týchto dňoch z nemeckého Ramsteinu vychádzajú nové inštrukcie ako postupovať k Moskve. A my, opäť stojíme na nesprávnej strane. Svedčia o tom jednoznačné vyhlásenia našich predstaviteľov o pevnosti ukotvenia v tomto vojensko - politickom zoskupení. Nie je to o humanitárnej pomoci. Nie je to o mieri. Naša vláda podporuje vojnu na Ukrajine. Dotujúc súkromné zbrojárske firmy, dodáva zbrane, organizuje vojenský výcvik, poskytuje územie, letiská. Zaťahuje Slovensko priamo do hroziaceho vojenského konfliktu. Vojenským defilé po boku vojakov zoskupených v NATO na počesť výročia SNP sme jasne deklarovali svoje miesto v NATO. A čo sa stane v prípade mobilizácie? Deklarované formovanie vojenských dobrovoľných brigád a päťstovka mladých ľudí prisahajúcich vernosť Slovenskej republike, bude plniť rozkaz velenia a nastúpi na krutú a nespravodlivú bratovražednú vojnu za záujmy veľkého Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Spojených štátov amerických. Namiesto kvetov hrdosti z prísahy, budú matky klásť kvety žiaľu a zúfalstva na hroby svojich detí. My, pred tým varujeme. My nechceme vojnu proti Rusku. My, chceme mier!

Fotogalerie: